Lucia

Neviem, ci budem mat niekedy prilezitost hovorit nahlas ake velke veci mi urobil Pan. Tak aspon prostrednictvom par viet davam symbolicky na papier.
Tento rok sme s manzelom oslavili 11 rokov manzelstva. Zili a zijeme si spokojne v laske, aj s problemami a starostami ale i mnohymi radostami.
Nas vztah vsak v istom zmysle nebol naplneny, jednoducho nemali sme deti. Zamerne nehovorim o tom, ze sme neboli pozehnani….nemam rada, ked sa to dava do tejto polohy. Je mnoho manzelstiev bez deti, ktore majú rozne ine podoby pozehnania a ziju plnohodnotne.
V kazdom prípade vztah bez deti ma inu dimenziu ako vztah, ktorý je obohatený o deti. Toto sme citili podobne. Nas problem so zdravotneho hladiska bol na oboch stranach a bolo nam ponuktnuté umele oplodnonie ako riesenie. Touto cestou sme vsak nechceli ist.
Rozhodovali sme sa pre adopciu. Priznam sa, ze tu bol tahun a inciator manzel. To ja som vahala a v kutiku duse sa zmierovala s tym, ze budeme cely zivot dvojica bez deti….
Ale to rozhodnutie dozrelo a aj vo mne. Nie to len i idealoch ale aj o mnohych uskaliach lubit a s laskou vychovat adoptovane dieta.Od nasej ziadosti o adopciu uplynuli v roku 2013 takmer 3 roky. V decembri toho roku nam volali, ze je narodeny maly chlapcek zdravy, po pravnej stranke volny, nakolko sa jednalo o utajeny porod.
No a tak sme sa v priebehu mesiaca stali tatom a mamou:-)
Nas maly zazrak sme pokrstili menom Dávid a velmi sme sa z neho tesili a nadalej tesime. Je to usmievave slniecko pokojne dieta, ktoré je velkym pozehnanim i radostou v nasom zivote, ale i v zivote nasej sirsej rodiny, priatelov a znamych.
To sme vsak este netusili, ze nas caka dalsi zazrak, o ktorom som naozaj ani nesnivala. Nebrala som taku moznost ani len do uvahy, ani som za to neprosila.
Cakame nase vlastne babatko!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
a zazracne na celej veci je to, ze som to polovicu tehotenstva ani nevedela….mozno si poviete, ze zena to musi vediet a podobne…no ja nie. nebolo mi nic/teda skoro/ venovala som sa naplno Davidkovi. A priznaky, ktore si spatne uvedomujem…som pripisovala uplne inym zalezitostiam…som prechladla, som trochu pribrala/sak dobre mi je:-)/, obcasnu unavu som pripisovala starostlivosti o dieta, dom, zahradu, fungovala som na materske obratky:-))))) cyklus som mavala nepravidelny a naozaj som to uz neriseila /ved sme mali Davidka:-).
az raz v noci ked som zacala zle spavat, ma to jednoducho napadlo. alebo ma ovial Duch sväty:-)))))))))) ze co ked som tehotna a odvtedy ma to uz neopustilo, aj ked som si to nechavala len pre seba…
Najskor to potvrdil tehotensky test a potom lekar…. šok som dostala, ked som si vypocula termin…znamenalo to, ze ked sme si isli v Decembri pre Davidka, bola som uz tehotna!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
zazrak spociva aj v mojej nevedomosti, lebo by sme si pravdepodobne Davidka nezobrali, a celkovo kebyze to zsitim napr. v januari alebo vo februari, uz by som sa strachovala, uz by som mozno obmedzovala starostlivost,alebo ktovie ako by som to vsetko prijala……….
viem ze vsetko, co sa udialo a deje ma svoj skryty tajomny vyznam a zazracnu prichut – BOžsku prichut.
Aj ked mnohí ludia hovoria, ze to tyk byva, ze psychicky sa clovek uvolni a podobne….je to pravdepodobne…ale pre mna je to je jednducho Zazrak…v tych suvislostiach a v tom kontexte a zivotnej situacii, ktorej sa stal…sa to inak neda nazvat……..Boh je plny prekvapeni, Boh je velky a stoji nad vsetkymi teoriami….
ANO citim sa ako sucast zazraku!
A naozaj neviem co ma este caka, ako to vsetko dopadne…ale v dovere sa davam do BOzich ruk – ked zacal toto velke dielo:-) tak nech ho aj v dokonci:-)))))
Chcem sa zverit aj do Vasich modlitieb aj do modlitieb spolocenstva. pretoze len s milostou Bozou sme tym cim sme…..

PS:napisala som to uplne spontanne, uz nic neprepisujem mozete to sirit zo striech…/uz viem co to znamena…/taketo veci treba naozaj kricat zo striech…aj ked u nas na dedine nemusim, staci ked ma ludia vidia…

pozdravujem Vas
lucia