Katarína

Milé spoločenstvo Lachaj Roi 🙂

Po skončení Sieversa sa ma niekoľko ľudí spýtalo, čo to vlastne ten seminár bol, čo sme tam robili a či sa niečo zmenilo v mojom živote.
Na tieto ich otázky som odpovedala: "To musíš zažiť…., no určite to nie je stratený čas…."
Sieversa vnímam s odstupom času ako plus ako nejaký bonus pre môj život.
O Duchu Svätom nemusíme pochybovať, ten si robí svoju prácu :-), no a ja…. naučila som sa čítať každý deň Sv.Písmo hneď ráno, našla som význam pôstu, snažím sa slúžiť, kde ma Pán poslal, nehanbím sa modliť v spoločenstve, zmenili a menia sa moje vzťahy s rodinou, aj s priateľmi, túžim a snažím sa vzdelávať – prekonávať svoju lenivosť, verím v silu vytrvalej modlitby….
Je to všetko načrtnuté v hrubých rysoch, konkrétne by to bolo nadlho …., niekto to zažíva vo veľkých a úžasných veciach, zážitkoch, zázrakoch, ja skôr v úžasných a zázračných maličkostiach.
Možno jeden s posledných zážitkov, ktoré vo mne silno rezonuje a tak nejako súvisí aj s dnešným čítaním.
"Bola noc a dcéra spala so mnou v posteli, pretože bola chorá, mala vysoké teploty.
Zrazu som ju chytila za ruku a cítila som ako horí. Myslela som, že teplota jej už ustúpila. Nie, znova to začalo stúpať. V podvedomí mi prebehli mysľou všetky tie prebdené noci doma či v nemocnici, všetky tie lieky, infúzie, operácie…. (dcéra trpí chronickým zápalom mechúra).
Pocítila som vo svojom vnútri neskutočnú bolesť a strach, neviem prečo, veľmi som sa zľakla, veľmi.
Nato som asi o pol hodinu dostala záchvat. Všetko nasvedčovalo tomu, že je s podžalúdkovej žľazy. Nikomu neprajem tie bolesti. Asi po dvoch hodinách som sa rozhodla, že zavoláme záchranku. No povedala som, ešte chvíľu počkajte. Ľahla som si ešte k dcére a zatvorila oči, tiekli mi slzy. Dcéra bola ticho. Cítila som ako sa so mnou niečo deje, cítila som, ako by bolesť odo mňa odchádzala, ako by niečo  so mňa padalo. Bála som sa aj otvoriť oči a pohnúť, len aby sa tá bolesť neobnovila.
Po nejakom čase som predsa len nabrala odvahu a povedala som dcére, že lekára už volať nebudeme, že mňa to už nebolí, že všetko prešlo.
Ona mi na to povedala, že sa z mňa modlila a prosila Boha, aby ma nechal doma, aby som bola zdravá. 
A On ju vypočul, vypočul úprimnú modlitbu a prosbu dieťaťa. Namiesto toho, aby prosila za seba, aby Boh uzdravil ju, aby jej prešli horúčky, uzdravil mňa…..

Ďakujem Bohu a celému Lachaj…, nech Pán požehnáva všetko čo robíte †

Katarína Glajšeková

P.S. Vraj sa na Nový život prihlásili ďalší traja účastníci.