História

Františkánsky kostol sv. Jozefa Pestúna z roku 1690

Kostol sv. Jozefa Pestúna je jednoloďová ranobaroková stavba.
Hlavný oltár sv. Jozefa Pestúna pochádza zo 17.storočia. V strede obraz svätej Rodiny, po bokoch socha sv. Františka a sv. Antona. Obraz vo vrchnej časti oltára zobrazuje smrť sv. Jozefa, nad obrazom je socha sv. Jozefa. V strede je erb biskupa Hašku, ktorý sa nachádza taktiež na štíte fasády kostola a tiež pri vchode do budovy kláštora. Hlavný oltár je umiestnený pod chórovým oratóriom.

V kostole sa ďalej nachádzajú 4 barokové oltáre, rovnakého typu z roku 1696.
Oltár Ukrižovania
Oltár sv. Joachima
Oltár Sedembolestnej P.Márie
Oltár sv. Anny

(Obrazy sú olejomaľby na plátne)

Najvýznamnejšou pamiatkou kostola je baroková kazateľnica zo 17.storočia s obrazmi cirkevných Otcov (zľava sv. Bonaventura, sv.Hieronym, sv.Augustín, sv.Gregor, sv.Ambróz a sv. Ján Kapistrán) – je to európsky unikát.
Na vrchole je socha sv. Michala Archanjela.
Kazateľnica je situovaná do západnej strany lode, na evanjeliovú stranu. Na parapetnej doske je osadená ruka sv. Františka v mníšskej kutni s krížom – symbol rádu.

Ďalej sa tu nachádza oltár sv. Františka z Assisi, František je tu zobrazený ako dostáva stigmy. Nad obrazom hore je františkánsky znak ( kríž, skrížené ruky). Na predele – menze tohto oltára sa nachádza obraz trnavskej Panny Márie, ktorý františkánskemu kostolu v roku 1740 darovala grófka Erdody.
Za pozornosť tiež stojí organ s bohatou architektúrou, ktorý sa nachádza nad hlavným vchodom.
V kostole sú dva zvony – malý z roku 1734 a veľký z roku 1790.
Takmer všetok mobiliár je pôvodný a v nedávnej dobe bol postupne reštaurovaný.

historia-1.jpghistoria-2.jpghistoria-2.jpghistoria-1.jpghistoria-3.jpg070.jpghistoria-3.jpghistoria-4.jpghistoria-5.jpghistoria-6.jpghistoria-7.jpghistoria-8.jpghistoria-4.jpghistoria-5.jpg

História kláštora

Súčasne s kostolom bol stavaný aj kláštor.
Kláštor je dvojpodlažná štvorkrídlová budova s okružnými krížovými chodbami, orientovanými do rajského dvora – quadrumu. Celý objekt je zo západnej strany uzatvorený vysokým múrom.
Izby majú vysoké valené klenby.
V refektári – jedálni je možné vidieť bohatú geometrickú štukovú výzdobu. Západné krídlo má hospodársky charakter – vedie do dvora, ktorý je ohraničený múrom popri hlavnej ceste.
V kláštore bývala bohatá knižnica, ktorej časť dnes vlastní Matica slovenská.
Oltár v oratóriu zobrazuje Kalváriu.

Stavba kláštora a kostola prebiehala niekoľko rokov. Gróf Valentín Balassa daroval Františkánom pozemok na stavbu kostola a kláštora. Stavbu nedokončil.
Po ňom na stavbe pokračoval gróf Nádasdy – manžel Báthoryčky. Stavbu kostola a kláštora dokončil až nitriansky biskup Jakub Haško v roku 1690. Zariadenie bolo dokončené zásluhou beckovského farára Jána Páčayho v roku 1696.

V kláštore žili vysokovzdelaní františkáni, ktorí sa zaslúžili o šírenie vzdelanosti, kultúry a náboženského povedomia okolitému ľudu. Bol tu i noviciát a teologická škola. Po 1.sv.vojne bola škola premiestnená do Žiliny a noviciát do Trnavy. Kláštor i kostol 4 krát vyhorel. Rákocyho vojská ich vylúpili a silno poškodili. Až zase nitriansky biskup Ladislav Matyassovský ich dal opraviť a kostol 6. júna 1761 posvätil.

V roku 1951 štátna moc násilne odvliekla františkánov z Beckova a približne dva roky zostal kláštor opustený.

Neskôr (pri likvidácií ženských reholí) sa stal kláštor sústreďovacím kláštorom pre rehoľné osoby a od roku 1965 slúžil ako Charitný domov pre kňazov – dôchodcov. Charitný domov síce sídlil vo františkánskom kláštore, ale jeho obyvateľky patrili do iného rádu. Boli to sestry v modrom habite – vincentky. Celým menom Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Spoločnosť bola založená vo Francúzsku v roku 1633 pre službu chudobným a trpiacim akoukoľvek núdzou. Charitný domov sa tu nachádzal až do roku 2012, kedy bol presťahovaný, pretože bol poskytnutý nový Charitný domov v Nitre, ktorý viac zodpovedal novým štandardom charitných domovov, ako stará budova kláštora.

069.jpgKlastor-frantiskanov.jpgKlastor-frantiskanov1.jpg

V roku 2012 si budovu opäť prevzali františkáni a dnes sa tu nachádza Centrum novej evanjelizácie sv. JP2.

Zdroj fotiek: Archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne

Viac o histórii kláštora si možete prečítať v Beckovských novinách a článku od Jána Kubicu.